noun · femininefirst declension
proba
proba f (genitive probae)
Classical[ˈprɔ.ba]Ecclesiastical[ˈprɔː.ba]
Meaning
- Late Latinfemininetest, trial
- feminineproof, evidence
Declension
| form | singular | plural |
|---|---|---|
| nominative | proba | probae |
| genitive | probae | probārum |
| dative | probae | probīs |
| accusative | probam | probās |
| ablative | probā | probīs |
| vocative | proba | probae |
prŏba, ae, f. probo,
I. a proof (postclass.), Amm. 21, 16, 21; Cod. Just. 12, 25, 1.
Origins
From probō.
Descendants
- Catalanprova
- Englishproof
- GermanProbe
- Frenchpreuve
- Italianprova
- Italianpruova
- Portugueseprova
- Romanianprobă
- Sardinianproa
- Sardinianproba